J'y étais
![]()
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
Choo-Chooo-Kakaaaoooo
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
CHOOO-CHOO-CHOOOKOLAT
KASSDEDI A MORSAY TRUAND DE LA GALERE
Gamstof le boulet d'aulnay ! GROS GA ON T'AURA ![]()
Biooste ![]()
ৰবি শংকৰ (ইংৰাজী: Ravi Shankar) (জন্ম: ৭ এপ্ৰিল, ১৯২০, বানাৰস, উত্তৰ প্ৰদেশ, ভাৰত) এজন ভাৰতীয় বেঙ্গলী সঙ্গীতজ্ঞ যিজন চেতাৰবাদনত কিংবদন্তীতুল্য শ্ৰেষ্ঠত্বৰ বাবে বিশ্বব্যাপী সুপৰিচিত। ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ মাইহাৰ ঘৰানাৰ স্ৰষ্টা আচাৰ্য আলাউদ্দীন খান চাহেবৰ শিষ্য ৰবি শংকৰে ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ ঐতিহ্য আৰু ভাৰতীয় সঙ্গীতক পাশ্চাত্য বিশ্বৰ কাষত প্ৰথমে তুলি ধৰে। তেওঁৰ সাঙ্গীতিক কৰ্মজীৱনৰ পৰিব্যাপ্তি ছয় দশক জুৰি; বৰ্তমানে ৰবি শংকৰ দীৰ্ঘতম আন্তৰ্জাতিক কৰ্মজীৱনৰ বাবে গ্ৰিনিছ ৰেকৰ্ডৰ[1] অধিকাৰী।
সূচী
1 ল’ৰালিকাল
2 সঙ্গীত জীৱন
3 আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীতৰ মজিয়াত পণ্ডিত ৰবি শংকৰ
4 পণ্ডিত ৰবি শংকৰ সম্পৰ্কে আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীতৰ কেইজনমান বিখ্যাত লোকৰ উক্তি
5 পুৰস্কাৰ আৰু সম্মান
6 পাৰিবাৰিক জীৱন
7 চলচ্চিত্ৰ আৰু প্ৰামান্যচিত্ৰ
8 ৰবি শংকৰৰ প্ৰকাশনা
9 তথ্য সংগ্ৰহ
10 বাহ্যিক সংযোগ
ল’ৰালিকাল
চিত্ৰ:Ravi Shankar - Madhuvanti.ogg
Shankar plays the raga Madhuvanti at the Shiraz Arts Festival in Iran in the 1970s
ৰবীন্দ্ৰ শংকৰৰ (ঘৰুৱা নাম ৰবু) আদি পৈত্ৰিক গৃহ বাংলাদেশৰ নৰাইল জিলাৰ কালিয়া উপজিলাত। তেওঁৰ জন্ম হয় ভাৰতৰ উত্তৰ প্ৰদেশৰ চহৰ বাৰাণস চহৰত। ৰবি শংকৰ আছিল চাৰিজন ককাই ভাইৰ মাজত সকলোতকৈ সৰু[2][3][4] Shankar's Bengali birth name was Robindro Shaunkor Chowdhury.[2]। তেওঁৰ দেউতাক শ্যাম শংকৰ আছিল এজন প্ৰথিতযশা জ্ঞানী, ৰাজনীতিবিদ আৰু আইনজ্ঞ। কিন্তু তেওঁৰ প্ৰায় সম্পূৰ্ণ ল’ৰালি কালছোৱা দেউতাকৰ অনুপস্থিতিতে কাটি যায়। ফলত একৰকম দৰিদ্ৰতাৰ মাজেৰেই ৰবি শংকৰৰ মাক হেমাঙ্গিনীয়ে তেওঁক ডাঙৰ দীঘল কৰে। ডাঙৰ ককায়েক উদয় শংকৰ আছিল বিখ্যাত ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় নৃত্যশিল্পী। সেই সময়ত তেওঁ আছিল পেৰিচত। ৰবি শংকৰে ১৯৩০ ত- মাকৰ লগত পেৰিচলৈ ডাঙৰ ককায়েকৰ ওচৰলৈ যায় আৰু তাতেই আঠ বছৰ স্কুলত শিক্ষা গ্ৰহণ কৰে[5][6]। বাৰ বছৰ বয়সৰ পৰাই ৰবি শংকৰে ডাঙৰ ককায়েকৰ নৃত্য দলৰ একক নৃত্যশিল্পী আৰু চেতাৰ বাদক আছিল। সেই বয়সৰ পৰাই তেওঁ অনুষ্ঠান কৰি ঘূৰি ফুৰিছিল ভাৰত আৰু ইউৰোপৰ বিভিন্ন চহৰত।
সঙ্গীত জীৱন
১৯৩৮ চনত, ওঠৰ বছৰ বয়সত ৰবি শংকৰে ডাঙৰ ককায়েক উদয় শংকৰৰ নাচৰ দল এৰি মাইহাৰত ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ অমৰ শিল্পী আচাৰ্য আলাউদ্দীন খান চাহেবৰ কাষত চেতাৰৰ দীক্ষা লোৱাৰ আৰম্ভ কৰে। দীক্ষা গ্ৰহণকালত তেওঁ আচাৰ্যৰ পুত্ৰ সৰোদৰ অমৰ শিল্পী ওস্তাদ আলী আকবৰ খানৰ সংস্পৰ্শলৈ আহে। তেওঁলোকে পৰৱৰ্তীকালত বিভিন্ন স্থানত চেতাৰ-সৰোদৰ যুগলবন্দী বজাইছে। গুৰুগৃহত ৰবি শংকৰে সুদীৰ্ঘ সাত বছৰ চেতাৰৰ সঙ্গীত শিক্ষা গ্ৰহণ কৰে। এই শিক্ষাকালৰ ম্যাদ আছিল ১৯৩৮ ৰ পৰা ১৯৪৪ চন পৰ্যন্ত।
১৯৩৯ চনত ভাৰতৰ আহমেদাবাদ চহৰত ৰবি শংকৰৰ প্ৰথম সৰ্বসাধাৰণৰ কাৰণে উন্মুক্ত একক চেতাৰ পৰিবেশন অনুষ্ঠান হয়। সেই আৰম্ভণিৰ পৰা আজিলৈকে পণ্ডিত ৰবি শংকৰে নিজকে তুলি ধৰিছে এজন বৈশ্বিক সঙ্গীতজ্ঞ, সঙ্গীত স্ৰষ্টা, পাৰফৰ্মাৰ আৰু ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ এজন মেধাবী দূত হিচাবে। ১৯৪৫ চনৰ মাজ ভাগত ৰবি শংকৰে চেতাৰ বাদক হিচাবে ভাৰতীয় ঐতিহ্যবাহী শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ এজন শিল্পী হিচাবে স্বীকৃতি পায়।
এই সময়ত ৰবি শংকৰে তেওঁৰ সাঙ্গীতিক সৃজনশীলতাৰে অন্যান্য শাখাতো ভৰি দিবলৈ আৰম্ভ কৰে। তেওঁ সুৰ সৃষ্টি, বেলেৰ বাবে সঙ্গীত ৰচনা আৰু চলচ্চিত্ৰৰ সঙ্গীত পৰিচালনাও কৰে। এই সময়ৰ বিখ্যাত ধৰতী কি লাল আৰু নীচা নগৰ চলচ্চিত্ৰ দুখনৰ সঙ্গীত ৰচনা আৰু সুৰাৰোপ কৰে। তেওঁ কবি ইকবালৰ চাৰে জাঁহাচে আচ্ছা কবিতাটোক অমৰ সুৰেৰে সুৰাৰোপিত কৰি ভাৰতীয় জাতীয় সঙ্গীতৰ পাছত আটাইতকৈ জনপ্ৰিয় গান হিচাবে প্ৰতিষ্ঠিত কৰিলে।
১৯৪৯ চনত ৰবি শংকৰে দিল্লীত অল ইন্ডিয়া ৰেডিঅ’ৰ সঙ্গীত পৰিচালক হিচাবে যোগ দিয়ে। একেই সময়তে তেওঁ প্ৰতিষ্ঠা কৰে বৈদ্য বৃন্দ চেম্বাৰ অৰ্কেষ্ট্ৰা । ১৯৫০ ৰ পৰা ১৯৫৫ চন পৰ্যন্ত ৰবি শংকৰ অত্যন্ত নিবিড়ভাবে সঙ্গীত সৃষ্টিত ব্যস্ত আছিল। এই সময়ত তেওঁৰ উল্লেখযোগ্য সৃষ্টি হ’ল সত্যজিৎ ৰায়ৰ অপু ত্ৰয়ী (পথেৰ পাঁচালী, অপৰাজিত আৰু অপুৰ সংসাৰ) চলচ্চিত্ৰৰ সঙ্গীত পৰিচালনা। পৰৱৰ্তীকালত তেওঁ চাপাকোয়া (১৯৬৬) চাৰ্লি (১৯৬৮) ও গান্ধী (১৯৮২) সহ আৰু চলচ্চিত্ৰৰ সঙ্গীত পৰিচালনা কৰে।
১৯৬২ চনত পণ্ডিত ৰবি শংকৰে কিন্নৰ স্কুল অব মিউজিক, বম্বে আৰু ১৯৬৭ চনত কিন্নৰ স্কুল অব মিউজিক, লচ্ এঞ্জেলচ স্থাপন কৰে।
আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীতৰ মজিয়াত পণ্ডিত ৰবি শংকৰ
ৰবি শংকৰৰ সঙ্গীত ব্যক্তিত্বৰ দুটা ভিন্ন দিশ হৈছে: উচ্চাঙ্গ চেতাৰ শিল্পী হিচাবে তেওঁ সকলো সময়তেই ঐতিহ্যমুখী অৰু শুদ্ধতাবাদী; কিন্তু সঙ্গীত ৰচয়িতা হিচাবে তেওঁ সকলো সময়তে নিজৰ সীমা পাৰ হৈ যাবলৈ চায়। ১৯৬৬ চনত বিটলচ-ৰ জৰ্জ হ্যাৰিচনৰ লগত যোগাযোগ কৰাৰ আগৰ পৰাই তেওঁ সঙ্গীতৰ বিভিন্ন ধাৰা আৰু তাৰ প্ৰভাৱক লৈ কাম কৰিছিল। এই সময়ত তেওঁ জ্যাজ সঙ্গীত, পাশ্চাত্য শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীত আৰু লোকসঙ্গীত ক লৈয়ো কাম কৰিছিল।
১৯৫৪ চনত চোভিয়েত ইউনিয়নত অনুষ্ঠানৰ মাধ্যমেৰে ৰবি শংকৰে ভাৰতীয় শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীতৰ বাহক হিচাবে তেওঁৰ চেতাৰবাদনক আন্তৰ্জাতিক পৰিমণ্ডলত প্ৰথম তুলি ধৰে। ইয়াৰ পাছত ১৯৫৬ চনত তেওঁ ইউৰোপ আৰু আমেৰিকাত সঙ্গীত পৰিবেশন কৰে। এই সময়ত তেওঁ এডিনবাৰ্গ ফেস্টিভেলত আৰু বিখ্যাত সঙ্গীত মঞ্চ ৰয়াল ফেস্টিভেল হলতো বজাইছে।
১৯৬৫ চনত বীটলচৰ জৰ্জ হ্যাৰিচনে চেতাৰৰ সুৰক লৈ গৱেষণা আৰম্ভ কৰাত ৰবি শংকৰৰ লগত তেওঁৰ যোগাযোগ হয় আৰু পৰৱৰ্তীকালত সেইয়া বন্ধুত্বত পৰিণত হয়। এই বন্ধুত্বই ৰবি শংকৰক দ্ৰুততাৰে আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীত পৰিমণ্ডলত নিজৰ অৱস্থান সৃষ্টি কৰাত সাহায্য কৰে। ৰবি শংকৰে পপ সঙ্গীতৰ গুৰু জৰ্জ হ্যাৰিচনৰ "মেন্টৰ" হিচাবে পাশ্চাত্য সঙ্গীত জগতত গৃহীত হয়। ইয়াৰ ফলত ৰবি শংকৰক এনেকুৱা সকলো সঙ্গীত উৎসৱতে সঙ্গীত পৰিবেশনৰ বাবে আমন্ত্ৰণ জনোৱা হ’ল য’ত শাস্ত্ৰীয় সঙ্গীত পৰিবেশনৰ উপযোগী পৰিবেশেই নাই। এইবোৰৰ মাজত উল্লেখযোগ্য হ’ল "মন্টেৰী পপ ফেস্টিভেল", মন্টেৰী, ক্যালিফোৰ্নিয়া; এই অনুষ্ঠানত ওস্তাদ আল্লাৰাখাই তবলা সঙ্গত কৰিছিলে। ১৯৬৭ চনত তেওঁৰ আমেৰিকাৰ অনুষ্ঠানসমূহে তেওঁক এক অভাবনীয় সফলতা আনি দিছিল। অনুষ্ঠানৰ পাছত তেওঁক বিভিন্ন কলেজ বিশ্ববিদ্যালয়ত বক্তৃতা দিবলৈ আমন্ত্ৰণ জনাইছিল। ইয়াৰ ওপৰি ১৯৬৯ চনত তেওঁ উডস্টক ফেস্টিভেলত সঙ্গীত পৰিবেশন কৰিছিল।
১৯৭১ চনত বাংলাদেশৰ স্বাধীনতা সংগ্ৰামৰ স্বপক্ষ প্ৰচাৰ আৰু মানবিক সহায়তাৰ বাবে জৰ্জ হ্যাৰিচনৰ উদ্যোগত নিউ ইয়ৰ্কৰ ম্যাডিচন স্কোয়া্ৰ গাৰ্ডেনত আয়োজিত "কনচাৰ্ট ফৰ বাংলাদেশ" অনুষ্ঠানত চেতাৰ বজাইছিল। পণ্ডিত ৰবি শংকৰেই মূলতঃ এই অনুষ্ঠানৰ বাবে জৰ্জ হ্যাৰিচনক উদ্বুদ্ধ কৰিছিল। বাংলাদেশৰ স্বাধীনতা সংগ্ৰামৰ ক্ষেত্ৰত আন্তৰ্জাতিক পৰিমণ্ডলত "কনচাৰ্ট ফৰ বাংলাদেশ" এটা অবিস্মৰণীয় ঘটনা।
জৰ্জ হ্যাৰিচনৰ লগত ১৯৭৪ চনৰ মাৰ্কিন যুক্তৰাষ্ট্ৰ অনুষ্ঠানসমূহত পণ্ডিত ৰবি শংকৰ আৰু তেওঁৰ সঙ্গীসকলে উদ্বোধনী অংকত সঙ্গীত পৰিবেশন কৰিছিল।
পণ্ডিত ৰবি শংকৰৰ অমৰ কীৰ্তি হৈছে পাশ্চাত্য আৰু পূবৰ সঙ্গীতৰ মিলন। পাশ্চাত্য সঙ্গীতৰ বিখ্যাত বেহালাবাদক ইহুদী মেনুহিনৰ লগত চেতাৰ-বেহালাৰ কম্প’জিছন তেওঁৰ এক অমৰ সৃষ্টি যিয়ে তেওঁক আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীতৰ এক উচ্চ আসনত বহুৱাইছে। তেওঁ আৰু এটি বিখ্যাত সঙ্গীত কম্প’জিছন কৰিছে বিখ্যাত বাঁহীবাদক জ্যঁ পিয়েৰে ৰামপাল, জাপানী বাঁহীৰ চাকুহাচি গুৰু হোচান ইয়ামামাটো আৰু কোটো (ঐতিহ্যবাহী জাপানী তাৰযন্ত্ৰ) গুৰু মুচুমি মিয়াছিতাৰ বাবে। ১৯৯০ চনত বিখ্যাত সঙ্গীতজ্ঞ ফিলিপ গ্ৰাচৰ লগত যৌথ প্ৰযোজনা প্যাচেজেচ' তেওঁৰ এক উল্লেখযোগ্য সৃষ্টি। ২০০৪ চনত পণ্ডিত ৰবি শংকৰে ফিলিপ গ্ৰাচৰ ওৰিয়ন প্ৰযোজনাৰ চেতাৰ অংশৰ সঙ্গীত ৰচনা কৰে।
পণ্ডিত ৰবি শংকৰ সম্পৰ্কে আন্তৰ্জাতিক সঙ্গীতৰ কেইজনমান বিখ্যাত লোকৰ উক্তি
"ৰবি শংকৰে মোৰ বাবে সঙ্গীতৰ এক অনন্য অমূল্য উপহাৰ লৈ আহিছিল। তেওঁৰ জৰিয়তে মই মোৰ সঙ্গীত অভিজ্ঞতাত নতুন মাত্ৰা যুক্ত কৰিব পাৰিছো। মোৰ পক্ষে তেওঁৰ সঙ্গীত প্ৰজ্ঞা আৰু মানবিকতাক একমাত্ৰ মোজাৰ্টৰ লগতহে তুলনীয় যেন ভাৱ হয়।" - ইহুদি মেনুহিন
"ৰবি শংকৰ হৈছে বিশ্ব সঙ্গীতৰ দেৱপিতা।" - জৰ্জ হ্যাৰিচন
"ৰবি শংকৰৰ কাষত মোৰ অনেক ধাৰ; তেওঁ আছিল মোৰ শিক্ষকসকলৰ এজন।" - ফিলিপ গ্ৰাচ
পুৰস্কাৰ আৰু সম্মান
১৯৬২ চনত ভাৰতীয় শিল্পৰ সৰ্বোচ্চ সম্মানীয় পদক ভাৰতৰ ৰাষ্ট্ৰপতি পদক;
১৯৮১ চনত ভাৰতৰ সৰ্বোচ্চ সুশীল সমাজ পুৰস্কাৰ পদ্মভূষণ;
১৯৮৬ চনত ভাৰতৰ ৰাজ্যসভাৰ সদস্য মনোনীত হয়;
১৯৯১ চনত ফুকোদা এছিয়ান কালচাৰেল প্ৰাইজেচ-ৰ গ্ৰেণ্ড প্ৰাইজ;
১৯৯৮ চনত চুইডেনৰ পোলাৰ মিউজিক প্ৰাইজ (ৰে চাৰ্লচ্ৰ লগত)
১৯৯৯ চনত ভাৰত চৰকাৰৰ দ্বাৰা প্ৰদত্ত ভাৰতৰত্ন[7];
২০০০ চনত ফৰাচী সৰ্বোচ্চ চিভিলিয়ান এৱাৰ্ড লিজিয়ন অব অনাৰ;
২০০১ চনত ৰাণী দ্বিতীয় এলিজাবেথৰ দ্বাৰা প্ৰদত্ত অনাৰেৰী নাইটহুড;
২০০২ চনত ভাৰতীয় চেম্বাৰ অব কমাৰ্চ-ৰ লাইফ টাইম এচিভমেন্ট এৱাৰ্ডৰ উদ্বোধনী পুৰস্কাৰ;
২০০২ ত দুটা গ্ৰেমী এৱাৰ্ড;
২০০৩ চনত আই এচ পি এ ডিস্টিংগুইছ্ড আৰ্টিস্ট এৱাৰ্ড, লণ্ডন;
২০০৬ চনত ফাউন্ডিং এম্বাচেদৰ ফৰ গ্লোবেল এমিটি এৱাৰ্ড, চান ডিয়েগো স্টেট ইউনিভাৰ্চিটি, মাৰ্কিন যুক্তৰাষ্ট্ৰ;
১৪টা সম্মানসূচক ডক্টৰেট;
ম্যাগাচেচে এৱাৰ্ড, ম্যানিলা, ফিলিপিন্স;
গ্লোবেল এম্বাচেদৰ উপাধি - ওৱৰ্ল্ড ইকন’মিক ফ’ৰাম;
ভাৰত চৰকাৰৰ দ্বাৰা প্ৰদত্ত পদ্মবিভূষণ
বিশ্বভাৰতী বিশ্ববিদ্যালয়ৰ দ্বাৰা প্ৰদত্ত দেশিকোত্তম
পণ্ডিত ৰবি শংকৰ আমেৰিকান একাডেমী অব আৰ্টচ্ এণ্ড লেটাৰচ্ -ৰ অনাৰেৰী মেম্বাৰ আৰু ইউনাইটেড নেছনচ্ ইন্টাৰনেছনেল ৰোস্ট্ৰাম অফ কম্প’জাৰচ-ৰ সদস্য।
পাৰিবাৰিক জীৱন
A man sits cross-legged and holds a long-necked lute while looking to the side.
১৯৮৮ত ৰবি শংকৰৰ এখন চিত্ৰ
একৈছ বছৰ বসয়ত ৰবি শংকৰে তেওঁৰ গুৰু (যাক তেওঁ দেউতা বুলি মাতিছিল) আচাৰ্য আলাউদ্দীন খান চাহেবৰ ছোৱালী অন্নপূৰ্ণা দেবীকে বিয়া কৰায়। এই বিয়াৰ ফলত তেওঁলোকৰ এটি পুত্ৰ সন্তান শুভেন্দ্ৰ শংকৰৰ জন্ম হয়। কিন্তু এই বিয়া বিচ্ছেদত শেষ হয়।
পৰৱৰ্তীকালত আমেৰিকান কনচাৰ্ট উদ্যোক্তা চ্যূ জোন্সৰ সংস্পৰ্শলৈ আহে। এই সম্পৰ্কই এটি কন্যা সন্তানৰ জন্ম দিয়ে। নোৰা জোন্স - ৰবি শংকৰৰ এই ছোৱালীজনী এজনী প্ৰথিতযশা জ্যাজ, পপ, আধ্যাত্মিক আৰু পাশ্চাত্য লোক সঙ্গীতৰ শিল্পী আৰু সুৰকাৰ। নোৰা জোন্সে ২০০৩ আৰু ২০০৫ চনত দহটা গ্ৰেমী এৱাৰ্ড পায়।
পৰৱৰ্তীকালত ৰবি শংকৰে তেওঁৰ গুণগ্ৰাহী আৰু অনুৰক্তা সুকন্যা কৈতানক বিয়া কৰায়[8]। এই বিয়াত তেওঁৰ দ্বিতীয় কন্যা অনুশকা শংকৰৰ জন্ম হয়। দেউতাকৰ পৰাই শিক্ষা লৈ অনুশকা এতিয়া নিজেও চেতাৰ বাদক হিচাবে প্ৰতিষ্ঠিত[9]।
চলচ্চিত্ৰ আৰু প্ৰামান্যচিত্ৰ
ৰাগা (১৯৭১) হাৱাৰ্ড ওৱৰ্থ পৰিচালিত
দ্য কনচাৰ্ট ফৰ বাংলাদেশ (১৯৭২)
কনচাৰ্ট ফৰ জৰ্জ (২০০৩
ৰবি শংকৰৰ প্ৰকাশনা
২০০৩ চন পৰ্যন্ত ৬০ টা মিউজিক এলবাম
ৰাগ অনুৰাগ (বাংলা)
ৰাগ মালা (১৯৬৭), (আত্মজীৱনী, ৰ্জজ হ্যাৰিচন সম্পাদিত) (ইংৰাজী)
মিউজিক মেমৰী (১৯৬৭) (ইংৰাজী)
মাই মিউজিক, মাই লাইফ (১৯৬৮), (আত্মজীৱনী) (ইংৰাজী)
লাৰ্নিং ইন্ডিয়ান মিউজিকঃ আ চিচ্টেমেটিক এপ্ৰোচ (১৯৭৯) (ইংৰাজী)
Pemrt
![]()
mp moi bien mon boost ?
Selon la définition de Marx et des marxistes, le prolétariat est constitué de l'ensemble des salariés et des chômeurs (considérés comme des salariés sans emploi) et le prolétariat est la classe sociale qui, pour avoir de quoi vivre, est obligée de vendre sa force de travail à la classe antagoniste, qui dispose du capital et des moyens matériels de production1,2.
Marx et Engels proposent plusieurs définitions du prolétariat : « il faut entendre par prolétaire le salarié qui produit le capital et le fait fructifier, et que M. Capital […] jette sur le pavé dès qu'il n'en a plus besoin » (Le Capital3). Dans le Manifeste communiste (1848), Marx parle du prolétariat comme étant « la classe des travailleurs modernes ».
De la même manière que les révolutionnaires français distinguaient trois classes sociales distinctes — à savoir le tiers état, le clergé et la noblesse —, le prolétariat marxiste se définit en opposition à la notion de bourgeoisie. Il « se recrute dans toutes les couches de la population » (Karl Marx, Manifeste communiste, 1848). « Par prolétaire, au sens économique, il faut entendre le travailleur salarié qui produit du capital et le met en valeur. » (Karl Marx, Le Capital, 18674). Il faut noter que les chômeurs sont aussi considérés comme faisant partie du prolétariat.
Selon Engels :
« Par bourgeoisie, on entend la classe des capitalistes modernes, qui possèdent les moyens de la production sociale et emploient du travail salarié ; par prolétariat, la classe des travailleurs salariés modernes qui, ne possédant pas en propre leurs moyens de production, sont réduits à vendre leur force de travail pour vivre5. »
L'intérêt du prolétaire est d'obtenir le plus possible de son travail, tandis que réciproquement le propriétaire des moyens de production cherche à minimiser ce coût. Le prolétaire a donc des intérêts contraires à ceux du bourgeois (ou du capitaliste). D'où un conflit entre eux, la « lutte des classes ».
Selon Marx, le moteur de l'Histoire est précisément la lutte des classes. Le contexte historique est important pour comprendre les notions de « bourgeoisie » et de « prolétariat » à une époque où le droit de vote est réservé à la classe possédante. Et c'est parce qu'il y a lutte entre les prolétaires et les bourgeois que les prolétaires doivent écarter la bourgeoisie de l'exercice du pouvoir et supprimer l’exploitation économique, permettant la disparition des classes sociales (« l'abolition de toute domination de classe » est l'objectif énoncé par Marx dans les statuts de l'Association internationale des travailleurs, en 1864). La société deviendrait alors communiste.
Selon Maximilien Rubel, « le postulat de l'auto-émancipation prolétarienne sous-tend l'œuvre de Marx comme un leitmotiv6. »
2000?
Non je deconne ![]()
![]()
![]()
![]()
![]()
![]()
Fidel Alejandro Castro Ruz, né le 13 août 1926, est un dirigeant politique cubain, ancien chef d'État et chef de gouvernement de Cuba. Il a été un des principaux leaders de la Révolution cubaine, et a été successivement Premier ministre de l'île de février 1959 à décembre 1976, puis président du Conseil d’État de Cuba - soit chef de l'État - depuis la création de cette fonction, jusqu’à sa démission pour raisons de santé en février 2008[1]. Le 24 février 2008, l’Assemblée nationale a élu son frère Raúl Castro pour lui succéder comme chef de l'État. Fidel Castro a occupé la fonction de Premier secrétaire du Parti communiste de Cuba, de la création de celle-ci en 1965 jusqu'au 19 avril 2011, date à laquelle Raúl Castro lui a également succédé à ce poste[2].
Ses détracteurs et des organisations de défense des droits de l'Homme dénoncent son gouvernement comme une dictature[3],[4],[5],[6],[7],[8]. De nombreux observateurs comme Amnesty International ont critiqué des dérives autoritaires[9],[10]. L'universitaire et écrivain Jacobo Machover parle même de « pouvoir absolu »[11].
Cette vision est contestée par ses partisans[12],[13],[14]. Le personnage jouit également d'une certaine popularité auprès d'hommes politiques de gauche (Hugo Chávez, Evo Morales...) et d'intellectuels (Eduardo Galeano, Adolfo Pérez Esquivel[15]...) en Amérique latine, en Afrique (Nelson Mandela), en Europe (Danielle Mitterrand, Jack Lang, Jean-Luc Mélenchon...) et même aux États-Unis, où le révérend Jesse Jackson, ancien candidat à l'investiture du Parti démocrate pour l'élection présidentielle américaine, déclara en 1984 que Fidel Castro était « le politicien le plus honnête et le plus courageux qu'[il ait] jamais rencontré »[16].
Arrivé au pouvoir en février 1959, peu après la Révolution cubaine (1958-1959), qui renversa le régime dictatorial du général Fulgencio Batista, il cessa toutes ses fonctions à la tête de l'État le 24 février 2008. Son frère, Raúl Castro[17] comme vice-président fut alors élu à la tête de l'État par l'Assemblée nationale.
Fidel Castro, son frère, le lieutenant Raúl Castro, et le docteur Ernesto Guevara (dit « le Che ») ont donné à la révolution, officiellement nationaliste au départ, une orientation « marxiste-léniniste » au début des années 1960, au moment de son affrontement avec les administrations américaines de l'époque. Le pays se rapprocha alors de l'Union des républiques socialistes soviétiques (URSS). À la suite de la révolution, le gouvernement cubain, sous l'impulsion de Castro, de son frère et de Che Guevara, instaura progressivement une république socialiste à parti unique. La constitution cubaine garantit que le parti ne prend pas position sur les élections et qu'il ne désigne pas de candidats, ces derniers sont proposés par les citoyens lors des réunions d'ouvriers et de quartiers.
Fidel Castro a d'abord occupé la charge de Premier ministre de 1959 à 1976 puis, à partir du 2 décembre 1976, celle de président du Conseil d'État (chef de l'État) et de président du Conseil des ministres (chef du gouvernement). Il est également député de Santiago depuis 1976, et Premier secrétaire du Parti communiste de Cuba depuis sa refondation en 1965. Réélu sans adversaire[réf. nécessaire] tous les cinq ans[18], Fidel Castro a été au pouvoir face à dix présidents des États-Unis : Eisenhower, Kennedy, Johnson, Nixon, Ford, Carter, Reagan, G.H.W. Bush, Clinton et G.W. Bush.
Depuis son retrait du pouvoir, Fidel Castro, s'il ne gère plus les affaires quotidiennes, reste présent et influent dans la société cubaine. Il a publié un livre, La Paz en Colombia (« La paix en Colombie »)[19], téléchargeable librement[20], ainsi que le premier tome de ses Mémoires, Les chemins de la victoire, et il intervient dans le débat politique en multipliant ses réflexions sur l'actualité au travers de chroniques périodiques dans la presse cubaine. En outre, il reçoit régulièrement des personnalités et des chefs d'État comme c'était le cas de son ami le Vénézuélien Hugo Chavez, encore peu avant son décès en mars 2013[21],[22],[23].
jeej
AH OK
⊂_ヽ
\\
\( ͡ ° ͜ʖ ͡° )
> ⌒ヽ
/ へ\
/ / \\
レ ノ ヽ_つ
/ /
/ /|
( (ヽ
| |、\
丿 \ ⌒)
| ) /
`ノ ) Lノ
Banzai ! ![]()
![]()
GOGOGOGO
¡¡¡¡¡¡¡ ƃ∩q SOᴚƃ